Obsah vášho košíka
Váš košík je prázdny.
Váš košík je prázdny.
Tradíciu pravidelnej starostlivosti o telo vybudovali starovekí Egypťania, známi svojou čistotnosťou a používaním kozmetických prípravkou. Mydlo vzniklo v Babylone už 2 000 rokov pred naším letopočtom a čoskoro sa dostalo aj do Egypta. Práve Egypt dal život kúpeľňovým rituálom – napríklad sa verilo, že čím čistejší a naolejovanejší človek je, tým viac sa približuje Bohom. Preto sa Egypťania umývali aj niekoľkokrát denne a kúpeľ pre ne bola doslova kúpeľami.
Rovnako, ako aj starý Gréci, aj Rimania vedeli, že čistota je kľúčom ku zdraviu. Najstaršia terakotová vaňa bola nájdená na Kréte a jej vek sa odhaduje na 3 700 rokov. Väčšina rímskych miest mala kúpele, kde sa občania nielen umývali, ale tiež nadväzovali spoločenské vzťahy.
Pozostávali z veľkého komplexu budov ako je plavecký bazén, šatne, športoviská, sauna a pod. Medzi najslávnejšie patria Stabijské kúpele, objavené v Pompejach, datované do 2. storočia pre naším letopočtom.
Podobne to prebiehalo aj na verejných toaletách. Neboli tu deliace steny a záchodové sedadlá boli často postavené oproti sebe, aby si ich užívatelia mohli užívať vlastnú spoločnosť a viesť živé diskusie. Ako toaletný papier bola používaná prírodná huba, ktorá – ako iste uhádnete – mala jednorazové použitie. A možno vás to prekvapí, ale už vtedy sa objavil nápad začať zarábať peniaze na verejných toaletách. Prišiel s ním podnikavý cisár Vespasian a toalety zdanil. Speňažiť sa dala tiež moč – je totiž bohatá na amoniak, ktorý sa využíval v garbiarňach k čisteniu tkaním.
Hoci sa situácia, čo sa týka hygieny, v stredoveku výrazne zhoršila, na úplnom začiatku to predsa len nebol tak hrozné. Naši predkovia si umývali aspoň ruky, tvár a fúzy. Vo väčšine príbytkov si vystačili s umývadlom a džbánom s vodou, v bohatších domácnostiach mávali závesnú nádržku na vodu s kohútikom. Tí najväčší boháči mali vo svojich sídlach kúpeľňu, ktorá bola považovaná za znak luxusu a vysokého spoločenského postavenia. Aj tak sa ale v tejto dobe najviac umývali prostí ľudia na vidieku, často priamo v stajniach. Na rozdiel od bohatých zo seba po práci chceli opláchnuť všetok pot. Chudobní tak paradoxne bývali najčistejší.
Časom sa dokonca objavili verejné kúpele, ktoré sa tešili značnej popularite. Bolo možné nechať sa tu ostrihať, oholiť alebo podstúpiť kozmetické a dokonca aj lekárske ošetrenie. Postupom času však boli v celej Európe zničené vplyvom povodní.
Následne to šlo s hygienou bohužiaľ prudko z kopca. Kúpanie bolo považované za hriech a za škodlivé pre zdravie. Napríklad svätý Jeroným pozeral na každodenný kúpeľ ako na zhýralosť. Z tohto dôvodu si mnísi v kláštoroch umývali celé telo len niekoľkokrát do roka.
Myslíte si, že už to nemohlo byť horšie? Mýlite sa. Keď sa v 14. storočí Európou šírila morová epidémia, ľudia prestali dbať na hygienu úplne. Verili totiž, že otvorenými pórmi sa choroba dostane ľahšie do tela. Naopak nános špiny ich mal ochrániť. Voda bola stále považovaná za škodlivú – aj medzi urodzenými šľachticmi. Tí sa radšej škriabali drbátkom zo slonoviny a telesný pach prekrývali najvzácnejšími púdrami a voňavkami...
V 17. storočí to stále nebolo o moc lepšie. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. sa v živote kúpal len dvakrát a kúpeľ o takmer stál život. Na jeho zámku vo Versailles vraj nebol jediný záchod, tanečníci si na plese uľavovali v rohu tanečného sálu.
Až v 18. storočí prišla znovu ku slovu voda a mydlo. Nahota ale bola považovaná za niečo nepatričné, preto sa ľudia často umývali v kúpacích košeliach, cez ktoré sa aj mydlili. A ako také kúpanie prebiehalo? Raz týždenne vyniesla slúžka z komory koryto alebo plechovú vaňu. Do nej nanosila teplú vodu, v ktorej sa postupne vykúpala celá rodina... K dnešným kúpeľniam chýbal ešte veľmi dlhý kus cesty.
Plnohodnotný návrat k hygiene sa však uskutočnil až v 19. storočí, keď Ignác Semmelweis prišiel s teóriou baktérií a stal sa tak priekopníkom hygieny v medicíne aj bežnom živote. Vďaka priemyselnej revolúcii sa zvýšil prístup obyvateľstva k hygienickým výrobkom ako je mydlo, kúpeľňové doplnky atď. V mestách sa začali stavať kanalizačné systémy. Kúpeľne aj kúpeľňové vybavenie zažili obrovský vývoj a rozšírilo sa tiež používanie bidetov.
Rýchly ekonomický rozvoj USA v 19. storočí si vyžiadal výstavbu hotelov. Ich luxusné verzie mali samostatný hygienický priestor. Kúpeľne, ako ich poznáme dnes, s vaňou, umývadlom, zrkadlom a toaletou čoskoro získali na popularite aj v súkromných domoch. V polovičke dvadsiateho storočia boli malé byty, vybavené modernými kúpeľňami, považované na civilizačný štandard. Stále väčšia pozornosť sa venovala nielen praktickosti kúpeľne, ale tiež jej designu.
Než vznikli komfortné kúpeľne, na aké sme dnes, v 21. storočí, zvyknutí, museli naši predkovia ujsť dlhú a kľukatú cestu. Prístup k hygiene ľudského tela sa skrz tisícročia mnohokrát zmenil. Teraz máme k dispozícii technické inovácie, o ktorých sa Ľudovítovi XIV. ani nesnívalo!