História kúpeľní – ako sa umývali naši predkovia a aké mali kúpeľne

Antika: vykúpať sa ako Boh

Tradíciu pravidelnej starostlivosti o telo vybudovali starovekí Egypťania, známi svojou čistotnosťou a používaním kozmetických prípravkou. Mydlo vzniklo v Babylone už 2 000 rokov pred naším letopočtom a čoskoro sa dostalo aj do Egypta. Práve Egypt dal život kúpeľňovým rituálom – napríklad sa verilo, že čím čistejší a naolejovanejší človek je, tým viac sa približuje Bohom. Preto sa Egypťania umývali aj niekoľkokrát denne a kúpeľ pre ne bola doslova kúpeľami.
 

Kúpele – súčasť kultúry

 

Spoločenské stretnutia na toaletách

Podobne to prebiehalo aj na verejných toaletách. Neboli tu deliace steny a záchodové sedadlá boli často postavené oproti sebe, aby si ich užívatelia mohli užívať vlastnú spoločnosť a viesť živé diskusie. Ako toaletný papier bola používaná prírodná huba, ktorá – ako iste uhádnete – mala jednorazové použitie. A možno vás to prekvapí, ale už vtedy sa objavil nápad začať zarábať peniaze na verejných toaletách. Prišiel s ním podnikavý cisár Vespasian a toalety zdanil. Speňažiť sa dala tiež moč – je totiž bohatá na amoniak, ktorý sa využíval v garbiarňach k čisteniu tkaním.

 

Raný stredovek: vidiecka hygiena

Časom sa dokonca objavili verejné kúpele, ktoré sa tešili značnej popularite. Bolo možné nechať sa tu ostrihať, oholiť alebo podstúpiť kozmetické a dokonca aj lekárske ošetrenie. Postupom času však boli v celej Európe zničené vplyvom povodní.
 

Umývať sa? Nemorálne!

Následne to šlo s hygienou bohužiaľ prudko z kopca. Kúpanie bolo považované za hriech a za škodlivé pre zdravie. Napríklad svätý Jeroným pozeral na každodenný kúpeľ ako na zhýralosť. Z tohto dôvodu si mnísi v kláštoroch umývali celé telo len niekoľkokrát do roka.
 

Ochrana pred morom

Myslíte si, že už to nemohlo byť horšie? Mýlite sa. Keď sa v 14. storočí Európou šírila morová epidémia, ľudia prestali dbať na hygienu úplne. Verili totiž, že otvorenými pórmi sa choroba dostane ľahšie do tela. Naopak nános špiny ich mal ochrániť. Voda bola stále považovaná za škodlivú – aj medzi urodzenými šľachticmi. Tí sa radšej škriabali drbátkom zo slonoviny a telesný pach prekrývali najvzácnejšími púdrami a voňavkami...  
 

Hygiena na kráľovskom dvore

V 17. storočí to stále nebolo o moc lepšie. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. sa v živote kúpal len dvakrát a kúpeľ o takmer stál život. Na jeho zámku vo Versailles vraj nebol jediný záchod, tanečníci si na plese uľavovali v rohu tanečného sálu. 
 

18. storočí: voda a mydlo opäť na scéne

Až v 18. storočí prišla znovu ku slovu voda a mydlo. Nahota ale bola považovaná za niečo nepatričné, preto sa ľudia často umývali v kúpacích košeliach, cez ktoré sa aj mydlili. A ako také kúpanie prebiehalo? Raz týždenne vyniesla slúžka z komory koryto alebo plechovú vaňu. Do nej nanosila teplú vodu, v ktorej sa postupne vykúpala celá rodina... K dnešným kúpeľniam chýbal ešte veľmi dlhý kus cesty.
 

Zmeny vďaka priemyselnej revolúcii

Plnohodnotný návrat k hygiene sa však uskutočnil až v 19. storočí, keď Ignác Semmelweis prišiel s teóriou baktérií a stal sa tak priekopníkom hygieny v medicíne aj bežnom živote. Vďaka priemyselnej revolúcii sa zvýšil prístup obyvateľstva k hygienickým výrobkom ako je mydlo, kúpeľňové doplnky atď. V mestách sa začali stavať kanalizačné systémy. Kúpeľne aj kúpeľňové vybavenie zažili obrovský vývoj a rozšírilo sa tiež používanie bidetov.
 

Američania a ich kúpeľne

Rýchly ekonomický rozvoj USA v 19. storočí si vyžiadal výstavbu hotelov. Ich luxusné verzie mali samostatný hygienický priestor. Kúpeľne, ako ich poznáme dnes, s vaňou, umývadlom, zrkadlom a toaletou čoskoro získali na popularite aj v súkromných domoch. V polovičke dvadsiateho storočia boli malé byty, vybavené modernými kúpeľňami, považované na civilizačný štandard. Stále väčšia pozornosť sa venovala nielen praktickosti kúpeľne, ale tiež jej designu.

• 
• 
• 
• 

Než vznikli komfortné kúpeľne, na aké sme dnes, v 21. storočí, zvyknutí, museli naši predkovia ujsť dlhú a kľukatú cestu. Prístup k hygiene ľudského tela sa skrz tisícročia mnohokrát zmenil. Teraz máme k dispozícii technické inovácie, o ktorých sa Ľudovítovi XIV. ani nesnívalo!